Šoltó Peter

Pohnútky ku kresleniu a maľovaniu v sebe autor objavoval spolu s rozvíjaním všetkých základných zmyslových funkcií, ktorými vnímal svet. A tejto činnosti sa venuje permanentne desiatky rokov. V obrazoch doslova zhmotňuje svoje videnie sveta, svoje vízie a sny.

Plátno obrazu je pre neho bielym miestom, tabulou rasou, možno holozemou, na ktorej postupne dá vyrásť svojej predstave. Pre veci a figúry, symboly a znaky najskôr pripraví pôdu – farebné pozadie rezonujúce s jeho prevládajúcou náladou. Takéto pozadie mu tvorí akýsi základ kompozície, ktorú dopĺňa pre neho už typickým arzenálom realistických a snových objektov, v ktorých dominujú priehľadné takmer boschovsky poňaté torzá ženského tela zasadené do zeme, alebo sa voľne vznášajúce oblohou, či plaviace sa vodou. Snová a tomu zodpovedajúca maliarska kreativita autora akoby nemala hranice, keďže taká je i schopnosť jeho inšpirácie. Je ňou nielen vizuálny obraz sveta, história, ale napríklad i poézia a hudba. Práve ony sa mu stávajú, vďaka jeho senzibilite, bezprostredným podnetom k maľbe.

Tvorba Petra Šoltóa sa vďaka jeho účasti na množstve kolektívnych a individuálnych výstav celoštátneho a regionálneho charakteru stala predmetom určitých analýz a porovnaní, no autor nemaľuje programovo, jeho tvorba je autonómna a akýmkoľvek priamym vplyvom z dejín umenia sa skôr vyhýba.

Autor sám svoj tvorivý program vyjadril vo vete: „…chcem namaľovať nenamaľovateľné – niečo, čo sa nedá zachytiť, odfotiť, zaznamenať…“ A to je asi realita duše, sna. Prenesením na plátno z nej vzniká nová realita obrazu.

A. Lomnická