Čepiššák Hubert

Hubert Čepiššák

Pre tvorbu košického výtvarníka Huberta Čepiššáka by sme mohli vybrať ako synonymum slovo cesta. Cesta ako symbol celoživotného putovania človeka v úsilí nájsť vzťah medzi jeho existenciou a zmyslom tejto existencie.

V štruktúre obrazov má zobrazované miesto podobu formy, ktorá farbami vytvára široké emočné asociačné pole, tematizujúce možný myšlienkový obsah, ktorý symbolizuje zobrazované miesto ako udalosť. Nie ako miesto náhody, zábavy, rozptýlenia, kratochvíle. Ale ako udalosť. Pre H. Čepiššáka sú miesta, ktoré maľuje, miestami udalostí, ktoré rozpoznáva. Ak maľuje krajinu obývanú ľuďmi, ktorí žijú v tufových príbytkoch, asociácia farebnosti a kresby tematizuje toto miesto ako udalosť čeliť a ostať v krajine napriek obmedzeniam. Vytvárať domov napriek všetkému, čo tomu bráni. O tom je dramatika obrazu.

Obrazy plné farebnej energie podporujú u diváka zrakovú kultúru, vnímanie aj intuíciu, ktorá je zložkou nášho poznávania, len je v každodennom živote utilitaristických významov v tieni večného, faktické, ktoré môže pretrvávať aj vo vzťahoch, kedy by sa žiadalo uvoľniť, cítiť, jednoducho žiť. Dobrý obraz je kritériom, ktoré pomáha našej osobe, aby sa prejavila v našom vlastnom vývine a aby sa učila odstupu od veci k vzťahom. Aby sme boli vnímavejší k tomu, čo je, čo sa nedá vyjadriť hmotnými mierami, iba symbolizovať aj dobrým obrazom. H. Čepiššák je verný v takom zobrazovaní tém ako miesta, ktoré pomáha človeku naplniť svoju potrebu patriť niekam. Či sú to obrazy drobných krajín, veľkých panoramatických obrazov miest, monumentálnych gondol, hojdajúcich sa na vlnách, historických miest, ľudských situácií, vždy je cítiť cit pre ľudskú potrebu niekam patriť. Obraz neodmieta zobrazované miesto, ale presahuje jeho pôvodné partikulárne významy do univerzality významu vyššieho rádu. Hmota sa prepodstatňuje farbou, tá pôsobí ako rieka energie. Vitalita maľby u Čepišáka neznamená živelnosť. Cítime, že každý obraz má svoje jadro. Môžeme povedať základný identifikačný bod, ktorý testuje pravdivosť zážitku.

doc. PhDr. Stanislav Hvozdík, CSc.

Mgr. Hubert Čepiššák

1946 – 3. november – narodený v Martine
1970 – ukončené vysokoškolské štúdium – Filozofická fakulta, magister
1972 – Certifikát múzejného konzervátora – udelený Federálnou komisiou pre konzervovanie – Brno
Do roku 1975 spolu s otcom Andrejom Čepiššákom  podieľa sa na zakladaní Múzea v Starej Ľubovni a na  začiatku
renovácie Ľubovnianskeho hradu.
1976 – 78 – Ľudová škola umenia, Košice, výtvarný pedagóg
1979 – odchádza do slobodného povolania, člen Zväzu slovenských výtvarných umelcov
1989 – študijné cesty, Argentína
1991-95  – V tomto časovom rozmedzí absolvoval dva dlhodobé pobyty  v Mexiku. Pracuje na záchrane  sakrálnych pamiatok v Jezuitskej misii v Creele
na severe Mexika, štát Chihuahua – indiánska oblasť Tarahumara. Spolupracuje na zakladaní a vybudovaní Múzea Loyola.
2002-3 – pobyt v Mexiku, dostavba  a otvorenie Múzea Loyola a novej sakrálnej expozície

Autor do súčasnosti pracuje ako výtvarník v slobodnom povolaní. Absolvoval mnoho zahraničných ciest a pobytov v zámorí aj v Európe. Všade tam sa nachádzajú jeho diela – a stopy výtvarnej a záchranárskej prace. Okrem voľnej tvorby sú to dve múzeá, na založení ktorých sa aktívne zúčastňoval. 1. Múzeum v Starej Ľubovni, kde spolu s otcom odviedli priekopnícku prácu zakladateľov múzea a iniciátorov rekonštrukcie hradu. 2. Sakrálne múzeum Loyola – Creel – San Ignacio  v Mexiku. Tu múzeum vznikalo z iniciatívy Otca Verplanckena S.J. – a celej misie Jezuitov, v takisto ťažkých prírodných podmienkach hôr Sierra Madre – vo výške 2000 m. n.m – na území chudobného Indiánskeho kmeňa Tarahumara – a autor mal to šťastie a česť byť pri tom.