Miroslav BUCHER – Portrét zeme, virtuálna výstava v galérii DIELO.EU

Miroslav Bucher

netúži šokovať originalitou. A predsa je umelcom, ktorý tvorí vysoko originálne diela. Originalita nie je iba výsledkom vznosného delenia jednotlivých nahor smerujúcich plánov, ale aj farebnej kompozície. Polia, červené terakotou, inokedy purpurovou červeňou, v spodných partiách obrazu prechádzajú do oranžovej a žltej… aby sa na vrchu pristrojili arabeskami tmavých modrých a zelených synteticky zachytených stromov. Alebo sa zelenými tónmi vznášajú k horizontu smaragdových hôr, kde sa zablysne blankyt neba. Alebo svietia zelenkavou žltou, aby sa prizdobili v diaľke zábleskom bielej a zamreli v granátovom tieni skalných stien. Alebo … každý obraz prináša nové, obmenené, no vždy fascinujúce odhalenie.

V obrazoch umelca je toľko realizmu, koľko je v nich abstrakcie. Snáď preto je v nich obsiahnutá syntéza krajiny. Ale čo je najosobitejšie – syntéza nie je zbavená dekoratívnosti, pretože veľa kompozícií je možno vnímať ako vyrafinované, pôvodom z art nouveau, ornamentmi. Skupiny stromov, pásma lesov, vrcholy hôr tvoria kontrapunkty v kompozícii a sú súčasne zmyslové i zdobiace. Obrazy nenechávajú nikoho na pochybách, že sú to umelecké diela. Wyspianski povedal, že každé umenie je dekoratívne, alebo nie je umením vôbec.
Krajinomaľba Miroslava Buchera je preniknutá lyrizmom vychádzajúcim z nadchnutia krásou zeme, jej bohatstva foriem a farieb, jej potencie a sily a života ako takého. Umelec sa cíti byť súčasťou prírody, ktorú oslavuje farbami. Farbou a svetlom maľuje lyrický sonet o zemi.

Witold Turdza

Autor nehodlá opustiť cieľ svojho snaženia, totiž vytvárať farbistý a komplexný „portrét zeme“, lebo verí, že ide o tému v podstate nevyčerpateľnú. V predchádzajúcich maľbách zaujal diváka osobito postulovanou koncepciou krajinomaľby, ktorá je v istom zmysle gotická a teda duchovná (spodný plán nazeraný zvrchu, zadný plán spredu, častá zvýraznená vertikalita formátu) a v istom zmysle nizozemská (väčšinu obrazovej plochy zaberá zem, čo je reverzné vo vzťahu k holandským krajinám 17. storočia, tak veľmi obľubujúcim oblohu). Bucher takisto zachoval mágiu a meditatívne pôsobenie veľkej prázdnej plochy – uvedomuje si, že zdanlivo prázdna plocha môže mať väčšiu výpovednú silu než koncepcia „horror vacui“. Zachováva zároveň monumentalitu a sklon k minimalizmu.
V nových dielach badáme záujem o zdôraznenie lineárneho aspektu. Krása posplietaných bičovitých línií je síce priamo odpozorovaná z prírody, nebráni nám to však asociovať noblesu secesného umenia. Zdá sa ďalej, že autor je čím ďalej tým viac fascinovaný textúrou, ktorá sa zdá byť akýmsi logickým vyústením úsilia po priblížení sa prírode a jej prirodzenej autorite plynúcej z hmotnosti, úsilia po splynutí maľby a prírody. Na jednej strane mu v tom pomáha samotná maliarska hmota vo forme bohatej pastozity, na strane druhej mohutné zbrázdenia pasty, akési preorávanie (a teda i nevedomé oplodňovanie) zeme a obrazu, čím vzniká nízky reliéf so systémom miniatúrnych kaňonov a teda akási „príroda v prírode“. Ide o obdobu gestickej maľby pracujúcej s farebným pigmentom, zatiaľ čo u Buchera sme svedkami fyzickej intervencie do hmoty, zvedavého „rozhovoru“ s krajinou. Systém vysokých pást a hlbokých brázd prináša mierny posun v interpretácii Bucherových krajinomalieb – blížia sa koncepcii vizionárskej krajiny.

V aktuálnej tvorbe autor dáva väčší akcent na irizujúce, opalizujúce efekty farieb prebleskujúcich z hlbších vrstiev, predovšetkým sa v omnoho väčšej miere stretávame s efektom čierno-bielej kompozície a s kresbou. Bucherov záujem o kresbu a grafiku vyplynul priamo z jeho spôsobu umeleckej práce – maľbe predchádza vlastná kresba, ešte predtým vlastná fotografia. Vďaka väčšiemu množstvu kresieb, ktorých sa pri práci nakopilo, prišiel autor s nápadom dať kresbe väčšie slovo, dominanté až výlučné postavenie. Používa rolky papiera, niekedy čínskeho ryžového papiera, aby zdôraznil duchovnú spriaznenosť s tradičnou čínskou tušovou krajinou, ktorá je i po stáročiach schopná inšpirovať umelcov rôznych kultúr. Samotná kresliarska akcia odpútava Buchera od potrieb, ktoré vyžaduje maľba a umožňuje sústrediť sa na problematiku čierno-bielej lineárnej kompozície vzdialene pripomínajúcej exotický kaligrafický systém a jeho špecifickú estetiku. Tvorivý význam tejto akcie spočíva vo využití výdobytkov kultúrne i geograficky vzdialeného umenia pre potreby originálneho znázornenia domáckej krajiny. Motivickou zaujímavosťou je využitie podnetov z návštev prírodnej rezervácie Adršpašské skaly v severovýchodných Čechách, kam autor chodieval už za detských čias. Z mystickej atmosféry bizarného skalného mesta autor vyťažil nie prvoplánovo páčivé obrázky, je naopak fascinovaný sošnosťou prírody a jej schopnosťou „umelecky tvoriť“.

Krajinárske umenie tohto maliara vyžaduje od diváka väčšiu pozornosť a hlbšiu účasť, a to práve napriek tomu, že vizuálna stránka je zdanlivo nekomplikovaná a prehľadná. Nejde ani o objektívny, ani o subjektívny realizmus, sme svedkami dnes tak zriedkavej súhry ľudskej duše a duše krajiny, ktoré môžu vo vzácnych okamihoch splynúť v jedno prostredníctvom tvarov a farieb.

Jozef Ridilla