You have 0 items in your cart
12. 12. 2024 vernisáž výstavy nášho autora Miroslava Buchera v priestoroch showroomu #skultetyho25 ŠUMA nábytok na Škultétyho 25 v Prešove
Dnes už takmer nenájdeme maliara, ktorý by sa programovo venoval krajinárstvu. Z perspektívy oficiálneho súčasného vizuálneho umenia preferujúceho ideu pred estetikou je maliar-krajinár čosi, čo je dávno prekonané. Rôzne stratégie súčasného umenia berme s rezervou, nakoľko súčasné umenie ešte zďaleka neprešlo skúškou času a venujme sa tvorbe lipianskeho autora Mira Buchera.
Miro Bucher je maliar, ktorý krajinu nielen maľuje, ale ju aj systematicky skúma v jej aspektoch estetických a filozofických a hľadá nové možnosti jej maliarskeho výrazu. A verí v estetické hodnoty. A dokonca aj v morálne hodnoty v umení v čase krízy hodnôt.
Bucher tvorí v zmysle svojej koncepcie „portrétu zeme“. Pozornosť diváka upriamuje predovšetkým na zem, zemský povrch ako taký. Väčšinu obrazovej plochy zaberá zem, čo je reverzné vo vzťahu k holandským krajinám 17. storočia, tak veľmi obľubujúcim oblohu. Z formálneho hľadiska je pre jeho diela typická jasná kresbová osnova, členenie obrazu na veľké plochy, sklon k minimalizmu a paradoxne aj monumentálne vyznenie kompozície. V staršej tvorbe mal záľubu v jemnejších pastelových farbách a hladkému povrchu maľby, neskôr zdôraznil intenzitu farby a hmotu farebnej pasty, ktorú začal tvarovať v zmysle tzv. akčnej maľby. Autor je čím ďalej tým viac fascinovaný textúrou. Je to fyzická intervencia do hmoty, zvedavý „rozhovor“ s krajinou. Špecifický lineárny aspekt kresbovej osnovy, do „nekonečna“ sa vinúce a vlniace línie, občas pripomína noblesu secesného umenia, Bucher sa však neinšpiruje secesiou, pretože secesia programovo takisto vychádzala z prírody. Počas celej svojej tvorby zachováva jednu konštantu, ktorou je mágia a meditatívne, kontemplatívne pôsobenie veľkej prázdnej plochy. Uvedomuje si totiž, že zdanlivo prázdna plocha môže mať väčšiu výpovednú silu než plocha pomaľovaná triviálnymi elementami.
Bucherova krajinomaľba je v istom zmysle gotická a teda duchovná, keďže spodný plán je nazeraný zvrchu a zadný plán spredu (ako na stredovekých tabuľových maľbách), pričom vertikalita formátu je často zdôraznená. Je pripomienku nadradenosti krajiny a prírody človeku. Prevráva o podvedomej túžbe človeka po „splynutí“ s krajinou a o nemom úžase, ktorý v nás vyvoláva pohľad do krásnej krajiny ako hmatateľnej projekcie božského.
Jozef Ridilla
historik umenia
