Muška Július

Július Muška – foto G. Kutajová

Július Muška sa na východoslovenskej výtvarnej scéne pohybuje polstoročie (prvýkrát sa predstavil na samostatnej výstave v roku 1962) a do sumáru svojho diela ešte stále prispieva novými obrazmi. Svoje skúsenosti niekoľko desaťročí odovzdával ako výtvarný pedagóg na rôznych typoch škôl – od základnej po vysokú. V jeho prípade možno hovoril, a on sám to tak cíti ( pozri vyššie uvedené vyznanie), že je rovnakým dielom výtvarníkom i pedagógom a v takejto jednote osobnosti je vnímaný širokou verejnosťou už od polovice 40-tych rokov, kedy sa vrátil zo štúdií na východné Slovensko a usadil sa v Prešove.

Preto ani neprekvapuje, že „inventúra“ diela Júliusa Mušku sa vyznačuje nezvyčajnou šírkou tematického záber, použitých techník a tvorivých prístupov, ale zároveň aj sústredenosťou a cielenosťou ponoru do zvoleného motívu , ako aj jasnosťou a cieľavedomosťou celoživotného tvorivého programu vypovedajúceho o citovej a tematickej previazanosti tvorcu s prostredím, v ktorom žije a pracuje a ktoré je celoživotným žriedlom jeho inšpirácie. Prehodnotením a syntézou rôznorodých podnetov a poučení z koncepcií svojich učiteľov a vzorov, ako aj tradícií zakarpatského a neskôr východoslovenského maliarstva, si postupne vytvoril osobitú výtvarnú reč, v ktorej nachádzame raz akcent impresívny, inokedy expresívnu farebnú nadsádzku, raz zdôraznený zmysel pre dekoratívnosť či ilustratívnosť vystriedaný intimitou, romantickým prízvukom, inokedy monumentalitou, … raz farebnosť tlmenú až pochmúrnu na strane jednej a na strane druhej pestrosť tónov…. raz až dokumentárnu presnosť vystriedanú abstrahujúcou štylizáciou…
Veľká časí jeho tvorby tkvie v krajinomaľbe, ale rovnako intenzívne sa venoval aj figuralistike a voľným dekorativizujúcim kompozíciám. Východoslovenské maliarstvo obohacuje o osobitú „muškovskú“ tvarovú štylizáciu a farebné vyjadrenie a rovnako v tematickej oblasti rieši mnohé námety ( historické, zo živočíšnej ríše a pod.), ktoré sa snaží napínal rôznymi odkazmi – ekologickými, výchovnými, didaktickými… a tiež istou formou neustáleho „zápasu“ tradicionalizmu, romantizmu s rôznymi podobami a prvkami moderny.
Do popredia jeho tvorivého princípu sa už veľmi skoro dostal dôraz kresliarsky – kresba je základnou osnovou budovania kompozície, farba ju väčšinou dopovedá, spresňuje náladu a atmosféru. Prostredníctvom kresby formuluje prechod od prvotného realistického záznamu k štylizovanej, zvýtvarnenej forme, aby opäť jej prostredníctvom korigoval náhodné v zákonité, neharmonické v harmonické a vyhmatával podstatné a jasné v zložitom a nejasnom… Kresbová osnova je preňho prostriedkom racionálneho zvažovania a hľadania miery medzi citovým zaujatím motívom a jeho výtvarným spracovaním. Rovnako vo figurálnych, voľných kompozíciách, zátišiach i krajinomaľbe ako v kresbe, grafike i maľbe. Ale vždy ide o jasne poznateľnú a identifikovateľnú „Muškovu ruku“, ktorá pretavuje jeho poznanie a emócie do krajiny, zátišia, portrétu, rozprávky, historickej či folklórnej figurálnej kompozície, ilustrácie, monumentálnej, dekoratívnej kompozície, zobrazenie historickej či ľudovej architektúry….v technike oleja, akrylu, latexu, tempery, akvarelu, gvašu, linorezu, pastelu, uhľokresby…

Pri pohľade na celoživotné tvorivé snaženia a výsledky Júliusa Mušku sme svedkami zložitého vývoja, počas ktorého si autor sám staval či prijímal tvorivé výzvy a ktorých výsledkom je bohato štruktúrované dielo.

Marta Hrebíčková

všetky diela autora …